5. sympózium o Českom masíve (5th Bohemian Massif Symposium) sa konalo v dňoch 7.–10. júna 2023 v Kongresovom centre Slovenskej akadémie vied v Smoleniciach. Toto sympózium nadviazalo na úspešné stretnutia organizované rakúskymi, českými a nemeckými „geológmi–priateľmi Českého masívu“ zamerané na pochopenie varíckeho (devónsko-karbónskeho) orogénu, ktorý dobre je pochopený v Českom masíve na formovanie Varískej zemskej kôry aj na našom území. Konferencie zamerané na preyentáciu varískej stavby sa konali v rokoch 2014 (Böhmerwald/Šumava, Rakúsko), 2016 (Sušice/Annín, Česká republika), 2018 (Presseck, Nemecko) a 2021 (Freistadt, Rakúsko).
Cieľom 5. sympózia Českého masívu bolo prepojiť geovedcov pracujúcich v Českom masíve s odborníkmi skúmajúcich iné európske variské terény. Pre geovedcov, ktorí študujú kryštalinické horniny variských (a predvarískych) fragmentov v alpínskom pásme vo Východných Alpách a Západných Karpatoch, sa stretnutie s odborníkmi na vývoj Českého masívu (BM) stalo kľúčovou otvorenou stredoeurópskou platformou pre pochopenie varíského vývoja v ich alpínskych terénoch. Evolúcia varískych a starších fragmentov, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v alpínskej stavbe sa totiž po prekonaní viacerých etáp Alpínskeho orogénu, ktorý spôsobil ich metamorfózu a alteráciu, sa neľahko rekonštruuje. V súčasnosti sa ale stáva veľmi aktuálnou korelácia varískeho vývoja Českého masívu s priľahlými variskými oblasťami vďaka nahromadeniu nových izotopických a celohorninových chemických dát.
Všetky prednášky prezentované na 5. sympóziu Český masív podnietili priateľské ale vecné diskusie a niektoré z nich poukázali aj na potenciál pre budúce korelácie. Zborník abstraktov zo všetkých prezentácii je dostupný na webovej stránke konferencie a môže byť dôležitou inšpiráciou pre korelácie.
Exkurzná časť 5. sympózia mala za cieľ ukázať princípy stavby variských segmentov v Západných Karpatoch. V prvý deň sa predstavil bratislavský variský granitový masív (granity typu S) a má vek 359 mil. rokov. Navštívené bratislavské pegmatitové pole tvoria pegmatity patriace do vzácnokovovej LCT skupine obsahujú bežne beryl a oxidy Nb-Ta, ako kolumbit a tantalit. Bratislavský granitový masív často v sebe uzaviera metamorfované (metapelitické a metapsammitické) xenolity, ktoré vytvorili periplutonické kontaktné aureoly resp. metamorfný silimanit na kontakte s granitom (silimanitová zóna) a staurolit-granátové a biotitové zóny vzdialenejšie od granitového kontaktu. Uvedené metamorfné paragenézy poukazujú na umiestnenie žuly v hĺbke kôry Zeme viac ako 15 km alebo pri tlakových pomeroch 3,5 kbaru.
Do geologickej exkurzie bola zaradená aj lokalita Malá Baňa kde je odkryté amfibolitové teleso so zachovanou metamorfnou foliáciou v pôvodných vulkanických štruktúrach aj po intrúzii granodioritu bratislavského masívu. Exkurzná trasa viedla aj do modranského žulového masívu kde sa najnovšie preukázal vek 353 mil. rokov. Modranský biotitový granodiorit sa stal zaujímavý dobrým zachovaním zdedených zirkónov zo starého kadomského podložia (nad 500 mil. rokov), ktoré pôvodne tvorilo severný okraj kontinentu Gondwana (dnešná severná Afrika). Prítomnosť škvrnitých rohovcov s andaluzitom a kordieritom svedčí o intrúzii modranského granodioritu do vrchnej kôry pri tlaku cca. 1,5 kbar. Vápenato-silikátové rohovce v kontakte s modranským granodioritom typu I-(S) vznikli z devónskych vápencov, ktoré sú odkryté spolu s bridlicami vo veľkom opustenom lome.
Druhý deň geologickej exkurzie bol zameraný na prezentáciu stavby varíských granitov, ktoré boli intenzívne alpínsky metamorfne aj hydrotermálne prepracované. Lokalita Krnča pri Topoľčanoch sa stala miestom, kde sa dá doložiť umiestnenie varískej alterovanej žuly nad nealterovanou tatrickou jednotkou. Násun alterovaných granitov na nealterované sa uskutočnil aj s metamorfovanými a hydrotermálne postihnutými spodnotriasovými kremencami (Lužnianska formácia) počas alpínskeho orogénu pred 75 miliónmi rokov.
Poslednou lokalitou na exkurzii bol kameňolome na Zobore v Nitre kde je prítomný tonalit/granodiorit s afinitou k granitovému typu I, čiže má v sebe viac bázického plášťového materiálu Tieto žuly patria spolu s tými bratislavskými na Hlbokej ceste k najstarším na Slovensku a pravdepodobne generovanými po odlomení subdukovanej litosférickej dosky v devóne počas varískej orogenézy. Vek týchto granitov je približne 360 miliónov rokov.
Na záver stretnutia bol diskutovaný model odlomenia subdukovanej litosférickej dosky resp. jeho úloha pri tvorbe granitov na Slovensku. Najbližšie stretnutie “geológov-priateľov Českého masívu“ je naplánované opäť v Česku na rok 2025. Veríme, že niektoré korelačné geologické štúdie iniciované počas 5. smolenického sympózia zamerané najmä na porovnanie vývoja varíských granitov sa stanú dôležité pre budúce diskusie o varískom tektonickom prostredí ako aj o konfigurácii kontinentálnych fragmentov počas variskej orogenézy.
Text a foto: Igor Broska a Milan Kohút
