Klimatická zmena sa v horských oblastiach neprejavuje iba postupným rastom teploty, ale aj častejším výskytom extrémnych poveternostných situácií. Jednou z nich je tzv. falošná jar – obdobie nadpriemerne teplého počasia v zime alebo na začiatku jari, po ktorom nasleduje návrat silných mrazov. Štúdia publikovaná koncom roku 2025 v medzinárodnom časopise Regional Environmental Change analyzuje dôsledky takejto udalosti na hornú hranicu lesa vo Vysokých Tatrách.
Autori Veronika Lukasová, Svetlana Varšová, Dušan Bilčík z Ústavu vied o Zemi SAV, pracoviska v Starej Lesnej, Ivan Mrekaj z Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene, doktorand ÚVZ SAV a FEE TU Ján Krempaský a Milan Onderka zo Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave sa zamerali na výnimočný priebeh zimy a jari 2023/2024 v oblasti Skalnatého plesa. Priemerné aj maximálne teploty v období január až apríl výrazne presiahli dlhodobý klimatický normál. Hoci zrážky boli nadpriemerné, vyššie teploty a častejší výskyt dažďa viedli k skorému a rýchlemu ústupu snehovej pokrývky. V dôsledku toho sa jarné fenologické fázy rastlín začali o viac než mesiac skôr oproti predchádzajúcim rokom.
Začiatkom apríla 2024 bol zaznamenaný predčasný fenologický nástup pučania u čučoriedky (Vaccinium myrtillus) a vegetatívneho rastu u limby (Pinus cembra). Tento vývoj však prerušila výrazná epizóda ochladenia v polovici apríla, keď do strednej Európy prenikol arktický vzduch. Počas jedenástich dní klesli minimálne teploty až na –8,3 °C a mrazy zasiahli rastliny v období citlivých rastových fáz.
Najvýraznejšie poškodenie bolo zaznamenané práve u čučoriedky a limby. U čučoriedky došlo k odumretiu vegetatívnych púčikov a k následnému vývoju deformovaných kvetov a plodov, čo sa prejavilo zníženou úrodou už v roku 2024. U limby sa poškodenie prejavilo oneskorene – najskôr zhoršením stavu ihličia a neskôr počas kvitnutia vývojom nefunkčných samčích kvetov, ktoré neprodukovali peľ. Tým bol narušený reprodukčný cyklus stromov, ktorého dôsledky sa môžu prejaviť až v nasledujúcich rokoch, keďže šišky limby dozrievajú 2 roky.
Naopak, kosodrevina (Pinus mugo) a vres (Calluna vulgaris) nevykazovali viditeľné poškodenie. U kosodreviny to súviselo s neskorším nástupom fenologických fáz. U vresu sa prejavil ochranný účinok novovytvorenej snehovej pokrývky, ktorá pôsobí ako ochranná vrstva pri nízko rastúcich druhoch. Výsledky tak poukazujú na výrazné rozdiely v citlivosti jednotlivých druhov v závislosti od ich fenologickej stratégie a vzťahu k snehovým podmienkam.
Štúdia zároveň upozorňuje na dôležitý trend: vplyvom klimatickej zmeny sa suma aktívnych teplôt (growing degree days*) posúva k skorším dátumom rýchlejšie než výskyt posledných silných mrazov. To znamená, že rastliny začínajú vegetačné obdobie skôr, no riziko mrazového poškodenia pretrváva. Tento nesúlad predstavuje rastúce riziko najmä pre vysokohorské druhy, ktorých fenológia nie je regulovaná snehovou pokrývkou. Autori v závere konštatujú, že častejší výskyt falošnej jari môže v podmienkach pokračujúcej klimatickej zmeny výrazne ovplyvniť rast, reprodukčnú schopnosť a potravinové reťazce v alpínskom ekotóne. Výsledky zdôrazňujú význam dlhodobého monitoringu horských oblastí a potrebu venovať zvýšenú pozornosť extrémnym klimatickým udalostiam, ktoré môžu mať neprimerane veľký ekologický dosah.
Odkaz na pôvodný článok: https://link.springer.com/article/10.1007/s10113-025-02477-8
Spracoval: Jaroslav Škvarenina, Ústav vied o Zemi SAV, v.v.i.
Fotografie: autori článku
*Growing degree days = Suma aktívnych teplôt si môžeme predstaviť ako „tepelnú pokladničku“, ktorú má každá rastlina v sebe. Aby mohla vyrásť, vykvitnúť alebo dozrieť, potrebuje do nej nazbierať určitú sumu „tepelných mincí“. Napríklad ak je teplota dňa 8 °C a rastlina potrebuje aspoň 5 °C, za ten deň si „nasporila“ 3 stupne (8 – 5 = 3)
