Zázraky sa dejú aj v dnešnej dobe. Za jedným z najvýznamnejších archeologických nálezov zo stredovekej histórie na území Slovenska za ostatné viac než dve dekády, stála vedecká systematika, ale aj šťastná súhra okolností, že nález sa dostal po peripetiách do rúk profesionálov. Je to príbeh o zlatom prsteni s drahým kameňom…
Prsteň bol nájdený v halde výkopu v areáli horného – tzv. Dončovho hradu pomocou detektoru kovov. Nález nebol nahlásený vedúcemu výskumu a bol darovaný súkromnému zberateľovi vo Zvolene. Zberateľ starožitností a amatérsky detektorista sa artefaktom občas pochválil, ale nikto ho nevidel, ani bližšie neskúmal. Prsteň bol na vyše dve desaťročia „stratený“ a až po smrti majiteľa ho jeho príbuzní vrátili v marci 2023 súčasnému vedúcemu archeologického výskumu na hrade. Prsteň bol v perfektnom stave a mal popis „Zvolen, Pustý hrad, sezóna výkopov 2001“.
Po dvoch rokoch výskumu bol v prestížnom medzinárodnom časopise Journal of Archaeological Science: Reports publikovaný článok autorov Noémi Beljak Pažinová (Katedra archeológie, Filozofická fakulta, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre), Ján Beljak (Archeologický ústav SAV, pracovisko Zvolen), Peter Bačík (Katedra mineralógie, petrológie a ložiskovej geológie, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave), Stanislava Milovská (Ústav vied o Zemi SAV, pracovisko Banská Bystrica), Bronislava Lalinská – Voleková (Slovenské národné múzeum – Prírodovedné múzeum v Bratislave) a Ján Štubňa (Gemologické laboratórium, Katedra geografie, geoinformatiky a regionálneho rozvoja, Fakulta prírodných vied a informatiky, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre).
Článok sa zameriava na archeometrickú analýzu stredovekého prsteňa s korundom (zafírom) z Pustého hradu pri Zvolene, ktorá odhaľuje pôvod tohto vzácneho drahokamu, jeho použitie, brúsenie a leštenie.
Významný uhorský vrcholne stredoveký kráľovský hrad bol postavený koncom 12. storočia a slúžil ako administratívne centrum Zvolenskej župy. 18-karátový zlatý prsteň, pochádzajúci z obdobia okolo roku 1300, obsahuje červenofialový zafírový drahokam s odhadovanou hmotnosťou približne dva karáty. Oválny korund v tvare kabošonu (jedna strana je vypuklá, druhá plochá) s rozmermi 9,74 x 8,88 x 2,40 mm bol identifikovaný pomocou štandardných gemologických postupov, nedeštruktívnych analytických metód – Ramanovej spektroskopie, absorpčnej spektroskopie a mikroskopického výskumu. Nepotvrdili sa indikátory dodatočného tepelného spracovania pôvodného kameňa. EDXRF analýza na stopové prvky (Ti, V, Cr, Fe, Ga) pomohla identifikovať možný pôvod zafíru. Výsledky naznačujú, že najpravdepodobnejším miestom pôvodu je Srí Lanka.
Objav prsteňa zdôrazňuje dôležitosť interdisciplinárnej spolupráce pri pochopení ciest obchodovania s drahými kameňmi a ich použitia v stredoveku. Takéto prstene boli oveľa viac než len dekoratívnymi predmetmi. Šperk s drahokamom bol znakom prepychu, bol cenným ekonomickým aktívom a mal svoje miesto v kráľovskej pokladnici. Medzi vysokopostavenou šľachtou a kráľovskou rodinou sa v tej dobe drahokamy a nimi zdobené šperky tešili obrovskej príťažlivosti a často sa vymieňali ako prestížne dary. Prsteň je navyše na ramenách obohatený o ryté zvieracie motívy, ktoré symbolizovali ochranu a morálnu cnosť. Nositelia ich používali ako symboly svojho bohatstva, spoločenského postavenia a ako duchovnú ochranu.
Ako píšu autori v záveroch publikácie, nemáme vedomosť o podobných nálezoch z iného vrcholne stredovekého uhorského kráľovského hradu. V tomto ohľade je zlatý prsteň so štvorzubovou lunetou osadenou červenofialovým zafírom unikátny. Už sa zrejme nedozvieme, komu šperk patril a ako sa dostal na hrad, ale je nepopierateľné, že ide o vzácny šperk, ktorý si vyžadoval mimoriadnu pozornosť a dôkladný výskum. Pre slovenskú históriu aj vedu je šťastím, že šperk po mnohoročných peripetiách našiel svoje miesto v rukách odborníkov.
Odkaz na pôvodný článok: https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S2352409X25002366
Spracoval: Ján Madarás, Ústav vied o Zemi SAV
