Stabilné anticyklonálne počasie, ktoré zasiahlo Európu v druhej a tretej júnovej dekáde 2021 viedlo k dlhšie trvajúcemu obdobiu extrémne vysokých teplôt vzduchu na celom území Slovenska – horúcej vlne.
Štúdie z celého sveta poukazujú, že horúce vlny môžu mať nepriaznivé účinky na živé organizmy, ako ohrozenie zdravia a životov nielen ľudí, ale aj iných cicavcov, či vtákov, straty na poľnohospodárskej produkcii a iné.
Vysokohorské stanice ako Skalnaté pleso sú pri analýzach horúčav zvyčajne mimo záujmu, pretože pravdepodobnosť dosiahnutia extrémnych teplôt vzduchu charakteristických pre tropický (>30°C) alebo supertropický (>35°C) deň je vo vysokých nadmorských výškach obmedzená. Za zmienku však stojí, že rastliny a živočíchy obývajúce subalpínske a alpínske pásmo môžu veľmi citlivo reagovať na obdobia, kedy sú teploty v prostredí výrazne vyššie ako je obvyklé, pretože sú to prevažne chladnomilné druhy.
Preto sme pri hodnotení výskytu horúcej vlny na Skalnatom plese (1778 m n.m.) vo Vysokých Tatrách použili metódu, ktorá identifikuje abnormálne teplé dni vzhľadom k teplotám typickým pre danú lokalitu, a nie hraničné hodnoty spomenuté vyššie. Na definovanie referenčnej úrovne sme použili 90-ty percentil, t.j. 10% najvyšších hodnôt priemerných a maximálnych denných teplôt z obdobia 1981-2010. Ak sa tieto extrémne teploty vyskytnú minimálne 3 po sebe nasledujúce dni, sú definované ako horúca vlna. Údaje o priemernej a maximálnej teplote na Skalnatom plese ukazujú, že v júni 2021 zasiahla horúca vlna aj toto vysokohorské prostredie. Horúca vlna definovaná priemernou dennou teplotou trvala 9 dní, od 17. do 25. 6.2021 (horný obrázok), pričom vlna abnormálnych maximálnych teplôt bola počas tohto obdobia prerušená miernym poklesom, a tak trvala „len“ 4 dni (dolný obrázok).
Horúca vlna v júni 2021, ktorá sa prejavila aj vo vysokohorskom prostredí, je jedným z „hmatateľných“ dôkazov zmeny klímy. Cieľom nášho dlhodobého štúdia je poukázať na zvýšený výskyt vĺn horúčav oproti nedávnej minulosti z údajov za ostatné tri dekády a najmä v poslednom desaťročí, ktoré môžu mať dosah aj na zvýšené riziko vplyvov zmeny klímy na biodiverzitu. Chladnomilné druhy rastlín a živočíchov sú obzvlášť citlivé na pretrvávajúce teplotné extrémy, kedy sa minimalizujú možnosti organizmov na zotavenie počas poklesu teploty.
Text: Veronika Lukasová, Svetlana Bičárová, Oddelenie fyziky atmosféry Geofyzikálneho odboru Ústavu vied o Zemi SAV, pracovisko Stará Lesná
