Výbor Sekcie pre vedeckú a odbornú literatúru a počítačové programy Literárneho fondu v snahe oceniť dielo osobností slovenskej vedy nad 70 rokov udeľuje od roku 2022 cenu za celoživotné dielo za významný prínos v oblasti vedy. Cena sa udeľuje každoročne za dlhoročnú vedeckú činnosť na vysokej profesionálnej úrovni.
Cenu za celoživotné dielo v oblasti vedy v roku 2023 udelil Literárny fond profesorovi Miroslavovi Bielikovi za významný prínos v oblasti vied o neživej prírode.
Profesor RNDr. Miroslav Bielik, DrSc. sa narodil v roku 1950 v českom Krnove. Štúdium aplikovanej geofyziky ukončil na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1974. Titul doktora vied (DrSc.) v aplikovanej geofyzike obhájil s prácou „Integrovaná geofyzikálna interpretácia litosféry karpatsko – panónskej oblasti“ v roku 2002. V roku 2005 sa stal docentom v odbore aplikovaná geofyzika a v roku 2010 profesorom v odbore geológia na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave.
V rokoch 1980 – 1981 pôsobil ma Katedre aplikovanej geofyziky PriF UK v Bratislave, od roku 1982 v Geofyzikálnom ústave SAV (teraz Ústav vied o Zemi SAV). Zároveň – v pozícii docenta a neskôr profesora pracuje od roku 2005 na PriF UK v Bratislave.
Profesor Miroslav Bielik pôsobil v rámci zahraničných pobytov na mnohých univerzitných pracoviskách vo svete: Oregonská štátna univerzita v USA, univerzita vo švédskej Uppsale, Kodanská univerzita v Dánsku, Parížska univerzita v Orsay vo Francúzsku, Univerzita Christiana Albrechta v nemeckom Kieli. Absolvoval aj množstvo kratších pobytov v rámci pozvania, alebo medzinárodných dohovorov a bilaterálnych projektov v USA, Kanade, Egypte, Číne, Japonsku, Nepále, Vietname, Nemecku, Rakúsku, Holandsku, Španielsku, Francúzsku, Ukrajine, Maďarsku, Grécku, Švédsku, Dánsku a inde.
V celosvetovom meradle prispel k rozvoju gravimetrického a integrovaného geofyzikálneho modelovania hlbinnej stavby a dynamiky kontinentálnej litosféry nielen v karpatsko-panónskej oblasti a strednej Európe ale aj v iných častiach sveta (napr. v škandinávskych kaledonidách a Himalájach). Výsledky priniesli originálne výsledky o hrúbkach zemskej kôry, hranice litosféra-astenosféra, kôrových a litosferických anomálnych geofyzikálnych telesách. Bol jedným zo zakladateľov výpočtov a interpretácii odkrytých tiažových máp karpatsko-panónskej oblasti. Bol protagonistom pri zostavovaní prvotných odkrytých tiažových máp v podunajskej, panónskej a transylvánskej panve.
Mimoriadny ohlas mali jeho výpočty hustotných modelov spĺňajúcich podmienku Airyho lokálnej izostatickej rovnováhy, pri ktorej ako prvý, ešte v bývalom Československu, začal brať do úvahy aj gravitačný účinok reálnej topografie. Na základe izostatických výpočtov došiel spolu s profesorom R.J. Lilliem z Oregon State University k mimoriadne závažnému poznatku, ktorý hovorí, že gravitačný účinok hranice litosféra-astenosféra sa pri modelovaní tiažových anomálií o veľkej vlnovej dĺžke v karpatsko-panónskej oblasti musí brať do úvahy.
Profesor Miroslav Bielik má veľmi vysokú odbornú erudíciu. Ako hlavný autor, alebo spoluautor publikoval takmer 120 vedeckých článkov v domácich a zahraničných odborných periodikách, tri knihy a tri kapitoly v odborných knihách. Podľa Research Gate má v súčasnosti 1760 citácií (priemerne 100 ročne) a h-index 23. Viedol desať národných vedeckých projektov, jeden zahraničný – gravitačný model litosféry vo švédskych kaledonidách a zúčastnil sa ako riešiteľ, alebo spoluriešiteľ desiatok ďalších domácich a zahraničných projektov rozvoja poznatkov vedy. Vychoval deväť doktorandov, takmer všetci pôsobia úspešne naďalej v geofyzike.
O osobnosti profesora Miroslava Bielika by sa v odbornej časti dalo ešte veľa písať. Súkromne je však náš „Čaro“, ako ho radi familiárne voláme, mimoriadne srdečným, skromným a príjemným kolegom, priateľom.
Cena Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti vedy v roku 2023 sa právom ocitla v tých najpovolanejších rukách.
Milý pán profesor, milý Čaro. Ďakujeme Ti za skvelú reprezentáciu oboch Tvojich súčasných pracovísk a šírenie prepotrebného dobrého mena geovied doma a zahraničí.
Ján Madarás, gen. riaditeľ Ústavu vied o Zemi SAV, v.v.i.
