Mineralogická konferencia MinWien2023

Mineralogická konferencia MinWien2023, míting Nemeckej mineralogickej spoločnosti a Rakúskej mineralogickej spoločnosti, ku ktorým sa tento rok pripojila aj Slovenská mineralogická spoločnosť, sa konala vo Viedni v GeoZentre Fakulty geologických vied, geografie a astronómie Viedenskej univerzity v termíne od 19. do 21. septembra. V organizačnom výbore konferencie pod vedením Herty Effenberger a Christiana Lengauera z Viedenskej univerzity figurovali aj Peter Bačík a Igor Broska z Ústav vied o Zemi SAV. Na mítingu sa tento rok zúčastnilo zhruba 250 delegátov vrátane troch zamestnancov ÚVZ SAV. Počas štyroch dní odznelo 102 prednášok a bolo prezentovaných 79 posterov. Jednou z hlavných tém konferencie bola nedožitá storočnica profesora Josefa Zemanna a minerálom konferencie bol podľa neho pomenovaný zemannit, ktorému bola venovaná jedna celá sekcia prednášok.

Dvojdňová predkonferenčná exkurzia, na ktorú sa prihlásilo 11 účastníkov z Nemecka a Rakúska, bola zameraná na aplikáciu genetickej mineralógie pri riešení problémov geologického vývoja Malých Karpát. Exkurziu zorganizoval ÚVZ SAV v spolupráci so Slovenskou mineralogickou spoločnosťou. Na exkurzii bola prezentovaná geologická stavba Malých Karpát s dôrazom na vývoj bratislavského a modranského granitového masívu, ktoré vznikali v rozpätí 359 – 345 miliónov rokov, s lokalitami v Bratislave a v okolí Pezinka a Modry. Na exkurzii sa však tiež široko diskutoval účinok granitov na staršie čierne bridlice pôvodne sedimentované na dne hlbokého mora, v ktorých sú dnes sulfidické zrudnenia v minulosti aj ťažené a najmä v svetovom meradle výnimočná vanádovo-chrómová silikátová mineralizácia. Podobne sa venovala pozornosť účinku intrúzie granitov na okolité vápence, pri ktorej vznikli  kontaktné vápenato-silikátové skarny s unikátnym minerálnym zložením. Predstavený bol však aj geologický vývoj po vzniku variských granitov Malých Karpát s prvými sedimentmi – kvarcitmi, ktoré sa na granitoch usadili na začiatku druhohôr a obsahujú exotické valúny turmalinitov.

Text a foto: Peter Bačík a Igor Broska