20. decembra 2023 o 12:30 vyviezli baníci z Bane Nováky vozík s poslednou vyťaženou tonou uhlia. V dobývacom priestore Nováky sa po 114 rokoch definitívne skončila priemyselná ťažba domáceho hnedého uhlia na Slovensku, s ročným objemom vyťaženej suroviny 762 tisíc ton. V súčasnosti sa tu ešte uskutočňujú podpovrchové likvidačné, bezpečnostné a zaisťovacie práce, ale o pár týždňov bude časť nováckej bane na II. horizonte ako poslednej bašty uhoľného baníctva zatopená. Banská voda sa neskôr plánuje využívať ako obnoviteľný zdroj geotermálnej energie. V tomto smere bývalí baníci na Hornej Nitre už teraz dosahujú dobré výsledky.
Historický prínos regiónu pre hospodárstvo a energetiku Slovenska je nepopierateľne veľký. Počas priemyselnej ťažby sa v prevádzkach troch baní na hornej Nitre vystriedalo cca 350 000 zamestnancov. Spoločne z útrob Zeme vyťažili a pre energetiku a priemysel v rokoch 1909 – 2023 expedovali 238 miliónov ton hnedého uhlia. Postupný útlm ťažby hnedého uhlia v revíri hornej Nitry sa začal zatvorením Bane Cígeľ (október 2017) a potom najstaršej uhoľnej bane – Bane Handlová (september 2021), ktoré sú dnes už zväčša zatopené a neprístupné.
20.novembra 2024 sfárala skupina bratislavských a banskobystrických pracovníkov z Ústavu vied o Zemi SAV a Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (Bratislava) do Bane Nováky. Naša geologická miniexpedícia sa prišla rozlúčiť hlavne s prínosom, ktorým podzemné práce prispeli ku geologickému poznaniu. Po návšteve Bane Handlová v októbri 2021 a niekoľkých skorších návštevách dobývacích priestorov v Bani Nováky sme pri tomto, takmer poslednom fáraní, mali rôzne pocity. Neubránili sme sa ani obdivu geotechnických a inžinierskych riešení a dômyselných úprav podzemných priestorov ktoré umožnili vykonávať ľuďom nesmierne náročnú prácu.
Využili sme posledné možnosti na odber vzoriek uhlia, hornín z nadložia aj podložia uhoľných slojov, vody, plynov a živých organizmov. Vzorky chceme využiť na štúdium histórie geotermálneho vývoja hornej Nitry, čím chceme lepšie pochopiť vplyv jednotlivých faktorov ako napríklad vulkanizmu na preuhoľnenie, či ohrievanie geotermálnych vodných zdrojov. Tiež chceme prispieť k presnejšiemu datovaniu vzniku uhlia, aby sme lepšie pochopili geologický vývoj tejto na Slovensku najväčšej a najvýznamnejšej uhoľnej panvy. Na Prírodovedeckej fakulte UK sa preto budú skúmať vrstvičky vulkanického popola, ktorý chŕlili okolité sopky a ktorý sedimentoval na hladine uhoľného močiara v čase usadzovania organického materiálu (budúceho uhlia) pred približne 13 miliónmi rokov. Vzorky plynu a vody budú podrobené izotopovému výskumu s cieľom zistiť ich pôvod a migráciu v zemskej kôre.
Osobitný a nesmierne zaujímavý výskum vykonávajú kolegovia z pracoviska ÚVZ SAV v Banskej Bystrici v spolupráci s genetikmi a biológmi z košickej Univerzity P. J. Šafárika – ktorí uskutočňujú výskum slimáčikov, lastúrničiek (ostrakod), baktérií a rôznych mikroorganizmov, ktoré sa nachádzajú v nováckej bani. Slimáčiky vraj boli privezené do bane spolu s riečnym štrkom zo zemského povrchu niekedy v polovici minulého storočia. Neuveriteľne rýchlo a úspešne sa dokázali prispôsobiť novým podmienkam – čo je predmetom štúdia výskumného tímu zloženého z geochemikov, zoológov, botanikov a genetikov. Adaptabilita slimákov v takom krátkom čase je obdivuhodná a v období, kedy sa začíname zaujímať o možnosti prežitia na iných planétach, či mesiacoch, ako aj o podporu života v extrémnych podmienkach, je tento výskum nesmierne dôležitý.
Ostatnej výpravy v podzemí sa zúčastnili: Júlia Kotulová, Radovan Kyška – Pipík, Ján Madarás, Rastislav Milovský z ÚVZ SAV a Samuel Rybár z PriF UK. Začiatkom decembra 2024 nasledovala skupina biológov a genetikov z Košíc.
Ďakujeme vedeniu Hornonitrianskych Baní Prievidza a.s. za povolenie sfárať a za poskytnutie pracovníkov, geológov a technikov, ktorí nás ochotne sprevádzali a bezpečne previedli rozsiahlymi priestormi bane. Osobitne chceme z minulosti vyzdvihnúť skvelú spoluprácu s vynikajúcim hydrogeológom a znalcom geologických a geofyzikálnych pomerov v Hornonitrianskej kotline – Jozefom Halmom. V súčasnosti oceňujeme mimoriadnu erudovanosť a odborný prínos jeho kolegu – Stanislava Vörösa, ale aj cenné poznatky banského geológa a projektového manažéra baní – Karstena Ivana.
S historickým pozdravom „Zdar Boh!“ za kolektív ÚVZ SAV Júlia Kotulová a Ján Madarás Foto: J. Madarás
