Meranie tiažového poľa Zeme (gravimetria) je metóda na pomedzí geodézie a geofyziky. Z pohľadu geodézie patrí poznanie presných hodnôt tiažového zrýchlenia na území Slovenska medzi tzv. geodetické základy, čiže základné referenčné piliere krajiny. Význam presného tiažového zrýchlenia v ľubovoľnom bode spočíva najmä v definícii nadmorských výšok a ich presného určovania. Keďže samotné meranie tiažového zrýchlenia je pomerne náročné na čas a vybavenie (vyžaduje si to drahé prístroje – gravimetre), často kolegovia geodeti určujú tiažové zrýchlenie na základe výpočtov. Podkladom pre dostatočne presný výpočet sú okrem teoretických znalostí rôzne dostupné gravimetrické (databáza), geodetické (digitálne výškové modely terénu) ako aj geologické údaje o území. A práve tu je priestor pre úzku spoluprácu s geofyzikmi. Súčasná slovenská gravimetrická databáza, celosvetovo unikátna z pohľadu množstva bodov vzhľadom na veľkosť krajiny, je výsledkom takmer polstoročia (najmä) geofyzikálneho prieskumu a výskumu. Je teda bohatým zdrojom informácií o tiažovom poli Slovenska. Spolu s ďalšími informáciami (napr. lokálny tvar topografie) nám dovoľuje s pomerne veľkou presnosťou predpovedať tiažové zrýchlenie aj na miestach, kde priame merania neboli ešte uskutočnené. Jedným z takýchto miest bol doteraz aj najvyšší bod Slovenska – Gerlachovský štít (2654.8 m.n.m.). Podľa intuície by na vrchole nášho najvyššieho štítu malo byť najnižšie tiažové zrýchlenie, čo je jedno z principiálnych teoretických pravidiel gravitácie (so zväčšujúcou sa vzdialenosťou od Zeme gravitácia „slabne“). Naše simulované výpočty však ukazovali niečo iné ako intuícia. „Predpovedaná“ hodnota tiažového zrýchlenia bola o niečo vyššia ako napr. na Lomnickom štíte, ktorý má menšiu výšku a kde máme už pomerne dávno k dispozícii priame merania (vďaka dostupnosti lanovkou). Podľa našich výpočtov má tento zaujímavý jav na svedomí tvar týchto štítov. Gerlachovský štít je o niečo masívnejší ako Lomnický štít, čo spôsobuje „dodatočnú gravitáciu“ na jeho vrchole v porovnaní s Lomničákom. Za účelom overenia našich výpočtov sme v septembri 2025 zorganizovali geodeticko-geofyzikálnu mini-expedíciu v zložení Juraj Papčo zo Stavebnej fakulty STU, Pavol Zahorec z Ústavu vied o Zemi SAV a Ivan Šulek z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, pričom za bezpečný priebeh výstupu patrí veľká vďaka horskému vodcovi Lukášovi Benickému (https://alpinepioneers.sk/). Merania potvrdili naše výpočty: tiažové zrýchlenie na Gerlachovskom štíte (konkrétne hodnota 9.8035447 m/s2) je o niečo vyššie ako na Lomnickom štíte, a teda prvenstvo v najnižšej gravitácii na Slovensku ostáva nateraz Lomničáku, a to najmä vďaka špecifickému extrémnemu tvaru tohto štítu.
