V nedeľu 6. októbra si pripomenieme Medzinárodný deň geodiverzity. Táto každoročná oslava bola schválená v roku 2021 193 členskými štátmi, ktoré sa zúčastnili bienálnej Generálnej konferencie UNESCO v Paríži. Iniciátorom žiadosti o vyhlásenie tohto dňa bola Medzinárodná únia geologických vied (IUGS) a 108 ďalších vedeckých organizácií s cieľom zvýšiť povedomie o mnohých výhodách, ktoré geodiverzita poskytuje ľuďom, spoločnosti a životnému prostrediu.
Diverzita predstavuje rozmanitosť systému. Vo verejnosti sa v spojitosti so živou prírodou zaužíval pojem biodiverzita, ktorá vyjadruje rôznorodosť živých prvkov v danej oblasti alebo prostredí. Ako ale vyjadriť nemenej rozmanitú neživú prírodu? Na to slúži pojem geodiverzita.
Geodiverzita je rovnocenným partnerom biodiverzity. Tak, ako jej súčasťou je napr. genetická diverzita, súčasťou geodiverzity je klimatická diverzita, alebo hydrologická diverzita. Jednoduchšie povedané, diverzity spoločne tvoria prírodu a prostredie, v ktorom žijeme.
Čím je geodiverzita výnimočná? Predstavuje rozmanitosť geologických materiálov (hornín, minerálov, skamenelín, pôd), geologických procesov (fyzikálne zákonitosti vzniku a vývoja Zeme), geologických a geomorfologických foriem vzniknutých prírodnými endogénnymi a exogénnymi procesmi.Na geologické materiály pôsobia geologické, klimatické, hydrologické, veterné (eolické), či biologické procesy. Ich prejavom je tektonická činnosť spojená so vznikom horských sústav, kotlín, či nížin, zemetrasná aktivita, vulkanizmus, vrásnenie, zvetrávanie, erózia, denudácia, pôdotvorba. Výsledkom rôzneho trvania času a intenzity pôsobenia sú krajinotvorné prvky v mnohých kombináciách. Vytvárajú nielen oku lahodiacu krajinu, ale aj podklad biodiverzity, keďže Zem je na rozdiel od iných objektov slnečnej sústavy živou planétou.
Geodiverzita neprávom ostáva v tieni biodiverzity. Väčšinou sa ľudia zaujímajú o rôznorodé formy života, ale to, čo majú pod nohami berú akosi samozrejme. Aj neživá príroda však hýri pestrosťou foriem a premien, len z pohľadu krátkeho ľudského vnímania času sa tieto fenomény zdajú nemenné. Ale ako by napr. „len tak“ vznikli jaskyne, skalné mestá, ľadom, či vodou modelované údolia, meandrujúce zákutia rieky?
Len pomaly geovedci prenikajú do povedomia verejnosti, že náučný chodník v horách nemusí obsahovať len popis živej prírody – flóry, fauny, ale aj vysvetlenie vzniku horského masívu, prielomu rieky, rôznorodosti hornín na trase chodníka, ich zloženia, významu. Čo je jednoduchšie: zodvihnúť zo zeme kameň so zaujímavou štruktúrou, vidieť skalnú vežu, vchod do jaskyne, vodopád, alebo pátrať po dôležitej rastlinke, čo kvitne len pár týždňov, márne sa snažiť uvidieť rysa, či divú mačku nielen na obrázku náučnej tabule? Týmto nechceme znevažovať význam a krásu biodiverzity, len upozorniť na vyváženosť všetkých prvkov v prírode.
Prvky tvoriace geodiverzitu poskytujú mnohé výhody ľudstvu a spoločnosti: hory sú dôležitým elementom mikroklimatických diverzít, zmien počasia. Rieky v rozumne vymedzenom medzihrádzovom priestore v nespútaných korytách vytvárajú dostatočný retenčný objem v prípade povodní. Pôdy tvoria základ pre pestovanie plodín, ťažba prírodných zdrojov umožnila rozvoj našej civilizácie. Geologické udalosti formujúce našu planétu v minulosti aj súčasnosti vieme vzrušujúco čítať v horninových odkryvoch ako v otvorenej kronike Zeme. Je len na nás, ako to vieme podať aj ďalej.
Vyhlásenie 6. októbra za Medzinárodný deň geodiverzity na 41. generálnej konferencii UNESCO v Paríži 23. novembra 2021, zdôraznilo význam chápania dynamických prírodných procesov aj v zdanlivo „neživej“ prírode. Formálne je tento deň jedným z pripomenutí dôležitosti zvyšovania povedomia o prírode ako celku, vzájomnom prepojení všetkých geosfér Zeme.
Tak, ako sme povinní pre našich potomkov chrániť živú prírodu, musíme ochraňovať aj krajinu ako celok. Vyhnúť sa škodlivým krajinárskym zásahom nielen cez radikálne povrchové ťažobné či stavebné zásahy, degradáciu krajiny jej neuváženým zastavaním, architektonickým, či technokratickým nevkusom. Je potrebné pristupovať ku krajine tak, aby nám neostala jej malebná podoba len na zažltnutých fotografiách spred desiatok rokov.
Text a foto: Ján Madarás
