Vďaka plodnej spolupráci z predchádzajúcich rokov, s kolegami z Instituto Nazionale di Geofisica e Vulcanologia, Osservatorio Etneo (INGV-OE) v Catanii na Sicílii, sa naši kolegovia gravimetrici opäť zúčastnili meracej kampane na sopke Etna, a opäť v jej vrcholových partiách. Predchádzajúca aktivita Etny predznamenávala dobrodružstvo a vyvolávala pochybnosti či vôbec bude možné merania vykonať.
Začiatkom júla (4. a 7.) vychŕlila Etna dve veľké, 1 km vysoké, niekoľko hodín trvajúce lávové fontány (takzvané paroxyzmy), ktoré dramaticky zmenili morfológiu vrcholových kráterov. V ostatnom čase krátery Bocca Nuova a Voragine doslova zrástli do jedného, a dnes sa už hovorí o komplexe centrálneho krátera. Tieto erupcie vyplnili oba krátery a spôsobili nárast kužeľa centrálneho krátera o vyše 100 m. Centrálny kráter prerástol JV kráter (SEC) a stal sa aktuálne najvyšším vrcholom Etny s výškou 3369 m.n.m.
Cieľom kampane bolo doplniť gravitačné data v JV sektore vrcholovej časti sopky za účelom štúdia stavby vrcholových kráterov a ich prívodných komínov pomocou gravimetrických metód a 3D štruktúrneho hustotného modelovania. V roku 2021 sme namerali gravitačné data v SZ sektore, pričom JV sektor bol nedostupný kvôli erupciám a nestabilnému terénu pokrytému čerstvými sopečnými produktami. V roku 2024 bola situácia opačná, čo nám vlastne hralo do karát. Vrátiť sa na Etnu kvôli domeraniu gravitačných dát nám umožnil získaný projekt, Transnational Access (TA) projekt s akronymom ETNAGRAV, financovaný prostriedkami EU prostredníctvom multilaterálneho projektu GeoINQUIRE. Projekt získal Ústav vied o Zemi SAV v.v.i. s riešiteľským kolektívom Peter Vajda (PI), Pavol Zahorec a Jaroslava Pánisová. Meračskej kampane sa zúčastnil aj náš kolega z Katedry globálnej geodézie a geoinformatiky STU v Bratislave, Juraj Papčo, ktorý mal na starosti presné určovanie polohy meraných bodov pomocou družicových metód GNSS (ľudovo známych ako GPS). Merania sme realizovali spoločne s viacerými kolegami z INGV-OE pod vedením Filippa Greca.
Merania počas piatich dní (11.–15. júla) sa uskutočnili v náročnom teréne, v pomerne strmých JV spodných svahoch vrcholových kráterov, ktoré boli pokryté produktami erupcií z rokov 2022 a 2023: popolom, troskou a lávovými prúdmi blokovej lávy. Terén bol nestabilný, samotná chôdza bola náročná. Nohy sa borili hlboko do popola, ktorý sa zosúval svahom. Ešte horšie boli rozlámané vychladnuté lávové prúdy. Najväčší pozor bolo treba dávať na skryté trhliny zasypané popolom. Ísť bližšie ku kráterom do strmšieho svahu nebolo z tejto strany možné kvôli riziku trhlín a svahových zosuvov.
Celý prvý deň merania sprevádzala strombolská aktivita v centrálnom kráteri, ktorá vytvárala pozoruhodnú zvukovú kulisu. Pomeraná bola oblasť Valle del Leone susediaca s vulkanologickým observatóriom Pizzi Deneri (vybudovaným v roku 1977 pod SV kráterom vo výške 2818 m.n.m.). Na druhý deň boli namerané dva polovičné profily popod vrcholové krátery zo strany Pizzi Deneri.
Na tretí deň bolo v pláne pomerať traverz z juhu, z oblasti Torre del Filosofo (bývalej útulne a observatória vo výške cca. 2900 m.n.m., ktorú definitívne pochovali erupcie v rokoch 2002 a 2003) po SV, po observatórium Pizzi Deneri, a preklenúť tak medzeru v gravitačných dátach v JV sektore. V polovici traverzu však prišla výstraha z monitorovacieho strediska INGV v Catanii pred možnou erupciou, čo znamenalo bezprostredný a rýchly nevyhnutný únik z oblasti traverzu kolmo nadol cez rímsu priamo do Valle del Bove. Úniková trasa viedla cez veľmi nestabilný, strmý a drsný lávový terén. Znamenala zostup meračskej skupiny o 1600 výškových metrov, kde sme ich nakoniec vyzdvihli v ústí údolia terénnym autom. Toto bol najnáročnejší deň celej kampane.
Na štvrtý deň (14. júla) sa podarilo zrealizovať traverz, ktorý bol plánovaný na tretí deň, paralelne s nedokončeným profilom tretieho dňa. Keď meračská skupina končila merania na tomto traverze, blížila sa ku Pizzi Deneri, nachádzajúc sa na svahu pod SV kráterom (NEC), kráter vypustil pomerne veľké mračno sopečného popola. Aj keď vyzeralo hrozivo, meračská partia nebola ohrozená. Satelitné fotky (Sentinel 2) ukázali, že 17. júla už bolo v SV krátere lávové jazero. Aj tento kráter sa počas našej prítomnosti prebudil.
Piaty deň bol venovaný meraniam na JV strane spodných úbočí vrcholových kráterov zo strany Torre del Filosofo. Merania boli dokončené popoludní a pred nami už len príjemná rozlúčková večera s talianskymi kolegami v malebnej dedinke z južnej strany Etny. To sme ešte nevedeli, aké prekvapenie pre nás na rozlúčku chystá samotná Etna.
Počas našej večere v záhrade reštaurácie nám začal do tanierov a pohárov padať dážď sopečného popola (jemnej trosky). Mali sme ho aj plné vlasy (týka sa tých, ktorí vlasy ešte majú). Zároveň prišla správa, že Etna vychŕlila ďalšiu 1 km vysokú paroxyzmu (lávovú fontánu zmiešanú so sopečnými mračnami). Pokojne, avšak nedočkaví, sme dokončili večeru, srdečne sa rozlúčili s talianskymi kolegami, a presunuli sme sa na náš dočasný domov v Zafferane. Odtiaľ sme dlhé hodiny hlboko do noci v úžase hľadeli na (a filmovali) predstavenie, ktoré nám „La signora“, ako miestni volajú Etnu, pripravila na rozlúčku. Paroxyzma trvala okolo sedem hodín. Opäť pokryla okolité dediny a mestečká vrstvou popola, takže ľudia sa ráno zobúdzali s metlami a fukármi v ruke (my s portvišom).
Sme vďační, že nám Etna dopriala 5 dní meračiek a počkala so svojou paroxyzmou až na záver našej kampane. Vďaka tomu sa nám podarilo úspešne dokončiť to, čo sme v projekte sľubovali, že dodáme. Sme však vďační aj za to, že sme na záver mohli na vlastné oči zažiť Etnu v jej plnej kráse a sile. Lepšie sa to načasovať asi ani nedalo. Na druhý deň ráno sme sa vydali na cestu domov, trochu (či dosť) rozbití, ale plní dojmov a pocitu úspešne dokončenej práce.
Text a foto: Peter Vajda + tím