9. októbra 2023 vo večerných hodinách pocítili obyvatelia severovýchodného Slovenska na naše pomery nezvyčajnú udalosť – intenzívne zemetrasenie. S krátkym odstupom času ho môžeme pokladať za mimoriadny jav v zmysle, že nie každý rok, ba dokonca ani desaťročie sa v našich končinách nevyskytujú zemetrasenia s magnitúdom okolo 5. Ak sa na to ale pozrieme z historického hľadiska, podobné zemetrasenia sa v danej oblasti vyskytli aj minulosti.
Presný počet zasiahnutých obcí a miest nie je možné uviesť, pretože pri takomto zemetrasení môžu byť otrasy pocítené až do vzdialenosti viac ako 200 km. Pri zemetrasení zo dňa 9.10.2023 s lokálnym magnitúdom 4,9 a s epicentrálnou intenzitou 8° EMS-98 bolo zasiahnuté v podstate celé východné Slovensko. Najviac boli postihnuté obce v cca 10 km okruhu od epicentra zemetrasenia kde zaznamenali najvážnejšie poškodenie budov (určená makroseizmická intenzita 6-7, 7, 7-8 a 8). Išlo o obce Ďapalovce, Černina, Nižná Sitnica, Vyšná Sitnica a Jankovce, kde makroseizmická intenzita dosiahla 8. stupeň z 12 stupňovej Európskej makroseizmickej stupnice EMS-98. Menej početné vážnejšie škody boli zaznamenané v cca 20 km okruhu (intenzita 6, 5-6) a ojedinelé malé škody hlásili z obcí aj cca 30 km od epicentra (intenzita 5, 4-5). Či tieto škody boli oprávnené a môže dôjsť k plneniu náhrad zo strany poisťovní, je však na ich posúdení. Ústav vied o Zemi SAV, v. v. i. obdržal z takmer 540 obcí vyplnený aspoň jeden makroseizmický dotazník alebo informáciu od starostu popisujúce účinky zemetrasenia a vzniknuté škody. Spolu to bolo viac ako 2452 vyplnených makroseizmických dotazníkov od občanov, ktorí zemetrasenie pozorovali. Škodové hlásenia máme z vyše 80 obcí. Ústavu ale neboli doručené elektronické makroseizmické dotazníky zo všetkých obcí, kde došlo nejakým väčším či menším škodám, pretože niektorí občania, alebo starostovia považovali poškodenie za zanedbateľné, resp. nepovažovali za relevantné sa k zemetraseniu vyjadriť touto formou.
Od hlavného otrasu z 9.10.2023 s lokálnym magnitúdom ML=4,9 a epicentrálnou intenzitou 8° EMS-98 sa v danom regióne vyskytlo približne 49 seizmických javov, z ktorých 18 bolo možné aj lokalizovať. Päť dotrasov bolo aj makroseizmicky pozorovaných, t.j. boli pocítené aj obyvateľmi. Všetky tieto zemetrasenia boli slabšie, ich lokálne magnitúdo sa pohybuje medzi 0,7 až 2,7. K najsilnejšiemu dotrasu, ML=2,7 došlo 22. februára 2024. Pre tento dotras bola určená epicentrálna intenzita 4° EMS-98, ostatné pocítené dotrasy mali epicentrálnu intenzitu 3° EMS-98.
Okrem Národnej siete seizmických staníc (NSSS), ktorá je najdôležitejšou infraštruktúrou na monitorovanie seizmickej aktivity územia Slovenska a jej prevádzku a analýzu zaznamenávaných údajov zabezpečuje Oddelenie seizmológie Geofyzikálneho odboru Ústavu vied o Zemi SAV, v.v.i., sme sa pri analýze zemetrasenia spoliehali aj na údaje z iných seizmických staníc, hlavne okolitých štátov. Veľkú pomoc pri lokalizácii slabých dotrasov a pri určení ohniskového (fokálneho) mechanizmu hlavného otrasu preukázali dočasne nainštalované seizmické stanice v spolupráci s Akadémiou vied Českej republiky v rámci medzinárodných spoluprác PACASE a AdriaArray.
Naposledy došlo k zemetraseniu s magnitúdom viac ako 5 v roku 1906 s epicentrom pri Dobrej Vode (pri Trnave, M=5,7). Toto zemetrasenie už bolo aj prístrojovo zaznamenané.
Vlaňajšie zemetrasenie bolo v rámci celého Slovenska najsilnejším od roku 1930 (oblasť Dobrej Vody na severe Malých Karpát, M=5). Ak berieme do úvahy východné Slovensko, podobne silné zemetrasenie bolo v roku 1914 (Giraltovce a okolie, M=4,8).
Porovnateľné zemetrasenia v 20. storočí (v okolí Vranova nad Topľou a Humenného):
26.5.1914 I0 = 7° EMS-98 Mw » 4,8
najväčšie škody v Giraltovciach a Hanušovciach nad Topľou
v obci Dobrá sa poškodilo niekoľko budov, v Giraltovciach sa zrútili komíny, v Hanušovciach popraskal kostol, v Humennom a Vranove sa poškodilo viacero budov;
18.2.1932 I0 = 5-6° EMS-98 Mw » 4,1 h = 9 km
škody v meste Humenné a v obciach Brekov a Petrovce nad Laborcom;
5.6.1941 I0 = 7° EMS-98 Mw » 4,4
najväčšie škody v Strážskom (popraskané múry, poškodený vysoký komín, poškodený gréckokatolícky chrám v Strážskom) a Humennom;
Do októbra 2023 najsilnejšie zemetrasenie v 21. storočí (oblasť pod Vihorlatom):
20.5.2003 I0 = 6-7° EMS-98 Mw = 4,2 h = 3,7 km
najväčšie škody v obciach Jasenov (okres Sobrance) a Baškovce.
Nemáme dôkazy o tom, že by sa tektonický vývoj na území Slovenska zastavil, takže podobne silné zemetrasenia, aké boli na Slovensku v minulosti, očakávame aj v budúcnosti. Z historických prameňov vieme, že na našom území boli aj silné a ničivé zemetrasenia, ako napríklad v roku 1763 pri Komárne s odhadovaným magnitúdom 6,2 – 6,5.
Už skôr určené hlavné parametre zemetrasenia z 9.10. 2023 a následné dotrasy sa naďalej upresňujú a detailizujú. Popri tom sa realizuje aj archívny výskum s cieľom zistiť nové, dosiaľ neznáme skutočnosti z historických zemetrasení v širšej oblasti. Za zmienku napr. stojí, že kostol v Nižnej Sitnici bol účinkom zemetrasenia vážne poškodený už tretí krát. Starší kostol pri jave v roku 1885 – 86 (dátum sa upresňuje), v roku 1914 a súčasný kostol teraz. Okrem seizmologických výskumov ústav realizuje aj ďalšiu geofyzikálnu metódu: v roku 2024 sa v epicentrálnej oblasti realizovali testovacie magnetotelurické (MT) merania záznamov elektromagnetického poľa na šiestich meraných krátkoperiodických bodoch s cieľom pozične aj hĺbkovo bližšie lokalizovať zlomové zóny. Spolu s analýzou dotrasov sa tak pokúšame stanoviť priestorový model zemetrasnej zlomovej zóny.
Kristian Csicsay, Andrej Cipciar, Peter Pažák, Lucia Fojtíková, Róbert Kysel, Ján Vozár, Lenka Ondrášová, Vladimír Bezák, Ján Madarás
