Masív Devínskej Kobyly v južnej časti Malých Karpát patrí medzi najvýznamnejšie paleontologické lokality nielen na Slovensku, ale aj v Európe a v niektorých ohľadoch aj na svete. Významné je hlavne obdobie mladších treťohôr, báden a sarmat, pred približne 13,5 – 10 miliónmi rokov.
V mladších treťohorách (miocén) bola Devínska Kobyla súšou s polostrovným až ostrovným ekosystémom. Na základe zistených fosílnych spoločenstiev možno predpokladať, že pred cca 13 miliónmi rokov v tejto oblasti dominoval subtropický lesný humídny habitát so zdrojmi sladkej vody a s ojedinelými otvorenými plochami. Pobrežie bolo tvorené skalnatými útesmi a piesčitými plážami, ktoré boli omývané vodami plytkého teplého mora s výskytom bohatej morskej fauny.
Medzi významné paleontologické náleziská okrem všeobecne známeho Sandbergu, patrí aj Bonanza, ktoré sa nachádza na severnom okraji Devínskej Kobyly, medzi Dúbravkou a Devínskou Novou Vsou. Lokalitu predstavuje trhlina v druhohorných vápencoch, ktorá je vyplnená morskými sedimentami mladších treťohôr – miocénu. Z náleziska boli opísané nálezy vzácnej fauny fosílnych morských a suchozemských stavovcov.
Jedným zo živočíchov obývajúcich tieto prostredia bol aj tuleň druhu Devinophoca claytoni. Fosílie tohto rodu a druhu tuleňa sa vyznačujú osobitnými morfologickými črtami, ktoré ho odlišujú od iných skupín tuleňov. Druh Devinophoca claytoni bol preto zaradený do novoopísanej podčeľade Devinophocinae. Z evolučného hľadiska predstavuje veľmi významný element reprezentujúci primitívnu skupinu tuleňov, ktorá je považovaná za predchodcov všetkých dnešných tuleňov s pôvodom na Devínskej Kobyle. Je to vzácny endemický druh s výskytom potvrdeným len v lokalite Bonanza. Bol rozšírený v plytkovodných morských paleoprostrediach so zónami koralových rífov v blízkosti niekdajšieho pobrežia Devínskej Kobyly, na východnom okraji treťohorného mora nazvaného centrálna Paratethys. Na základe morfológie lebky sa predpokladá, že druh Devinophoca claytoni sa živil mäkkýšmi a kôrovcami. Fosília holotypovej lebky tuleňa je uložená v zbierkach Slovenského národného múzea – Prírodovedného múzea v Bratislave a patrí medzi najvzácnejšie paleontologické zbierkové položky.
Poštová filatelistická služba (POFIS) sa na základe námetu od Ústavu vied o Zemi SAV, po prerokovaní a schválení známkovou komisiou, rozhodla zobraziť výnimočný nález na poštovej známke s nominálnou hodnotou 0,75 €. Spolu s lebkou tuleňa Devinophoca claytoni v sérii a na tlačovom liste s dátumom uvedenia známok do obehu 9. 9. 2022 vyšla aj ďalšia významná fosília z rovnakého geologického obdobia, ale z lokality Rohožník – Konopiská, ulitník Vexillum svagrovskyi, ktorý je tiež endemickým druhom a jeho nálezy sú doposiaľ známe len z lokality pri Rohožníku.
Obe poštové známky boli inaugurované 9. septembra 2022 v SNM – Múzeu kultúry Chorvátov na Slovensku, v Devínskej Novej Vsi. Malej slávnosti sa zúčastnili okrem zástupcov organizátorov zo Slovenskej pošty, Zväzu slovenských filatelistov, múzeí, Mestskej časti Devínska Nová Ves, filatelistických klubov, Ústavu vied o Zemi SAV, Geoparku Malé Karpaty a Paleoklubu aj tí, ktorí stáli za nálezom tulenej lebky – objaviteľ Štefan Meszároš a spoluautor odborného opisu lokality a nálezu – emeritný profesor Peter Holec z Prírodovedeckej fakulty UK. Prítomní účastníci z radov filatelistov radi využili možnosť získať podpis aj od autorov známok – autora výtvarného návrhu známok a hárčeka – akad. mal. Karola Felixa, rytca známok a hárčeka – Františka Horniaka a autora inauguračnej pečiatky Adriana Ferdu. Inaugurácie sa zúčastnila aj odborná pracovníčka z Ústavu vied o Zemi SAV – Ivana Koubová, ktorá je aj vynikajúcou ilustrátorkou. Jej rekonštrukcie paleoprostredia pobrežia a mora v oblasti Devínskej Kobyly boli použité na špeciálnych pohľadniciach – carte maximum.
Ján Madarás – Ústav vied o Zemi SAV
Radoslav Biskupič – Paleoklub
Foto: Martin Bystriansky
