V nedeľu 22. marca 2020 o 6:24 hod. SEČ zasiahlo územie Chorvátska zemetrasenie, ktoré spôsobilo škody na viacerých budovách a pamiatkach. Epicentrum zemetrasenia sa nachádzalo cca 7 km severovýchodne od Záhrebu. Magnitúdo zemetrasenia, stanovené v Európskom seizmologickom centre CSEM-EMSC na základe údajov zo seizmických staníc (vrátane slovenských), má hodnotu Mw=5,4. Po tomto zemetrasení nasledoval podobne silný otras o 7:01 SEČ, ktorého magnitúdo bolo 5,0. Okrem spomenutých, bolo v tejto oblasti počas nasledujúcich 24 hodín zaznamenaných viac ako 50 ďalších otrasov s magnitúdom väčším ako 2. Zvýšená seizmická aktivita sa tu predpokladá aj v nasledujúcom období.
Dva najsilnejšie otrasy boli pocítené aj na území Slovenska. Poloha epicentra a lokality pozorovaní z územia Slovenska sú zobrazené na stránke http://www.seismology.sk/Makroseizmika/mapka_lokality.html, ktorú pravidelne aktualizujeme. K 24. marcu 2020 je evidovaných viac ako 20 pozorovaní z územia juhozápadného Slovenska – najmä z Nových Zámkov, Bratislavy, ale aj Serede, Pezinku a Nového Mesta nad Váhom.
Na území dnešného Chorvátska zemetrasenia nie sú zriedkavým fenoménom. Z hľadiska seizmickej aktivity je Chorvátsko aktívnejší región ako Slovensko. Najsilnejšie zemetrasenie bolo zaznamenané 6. apríla 1667 v Dubrovníku a odhadované magnitúdo bolo 7,2. Toto zemetrasenie zruinovalo mesto a vyžiadalo si vyše 5 000 obetí. Posledné silné zemetrasenie pri Záhrebe bolo pred 140 rokmi, presnejšie 9. novembra 1880, ktorého odhadnuté magnitúdo bolo 6,3 a spôsobilo vážne škody na budovách. Pravdepodobne aj tieto silné zemetrasenia boli spozorované na dnešnom území Slovenska, avšak Ústav vied o Zemi SAV nemá o tom údaje.
Súčasné zemetrasenia v Chorvátsku boli zaznamenané aj seizmickými stanicami Národnej siete seizmických staníc (NSSS), prevádzkovanej Ústavom vied o Zemi SAV (Obr. 1) Systém automatickej detekcie a lokalizácie seizmických javov NSSS už pár minút po vzniku zemetrasení určil na seizmických záznamoch signály spôsobené chorvátskymi zemetraseniami, vypočítal prvý odhad polôh (epicentier a hĺbok) a veľkosti zemetrasení (Obr. 2). Tieto prvotné dáta sú vo veľmi dobrej zhode s neskoršími parametrami určenými európskym seizmologickým centrom CSEM-EMSC.
Rutinne, okrem rýchleho prvého automatického spracovania, sú seizmické záznamy následne manuálne analyzované v Dátovom a analyzačnom centre NSSS. Výsledky analýz sú v rámci medzinárodnej výmeny dát pravidelne zasielané do dátových centier okolitých krajín a do medzinárodných seizmologických centier, kde sa na základe veľkého množstva takto dostupných informácií parametre jednotlivých zemetrasení ďalej upresňujú.
Z geologického hľadiska sa epicentrá dvoch silných otrasov a série dotrasov nachádzajú na juhovýchodnom úpätí pohoria Medvednica, známeho strediska zimných športov severne od Záhrebu. Medvednica je úzkym pásmovým pohorím jz. – sv. smeru s dĺžkou do 40 km a max. výškou 1035 m (Sljeme). V jeho centre vystupujú kryštalické metamorfované horniny paleozoického veku, ktoré sú tektonicky nasunuté na mladšie horniny mezozoického veku, vystupujúce najmä na severnej strane pohoria. Na južnej strane pohoria je kryštalinikum v zlomovom styku so sedimentantárnou výplňou rozľahlej Panónskej panvy – miocénnymi (mladotreťohornými) morskými sedimentami bádenského a sarmatského veku, jazernými sedimentami panónskeho až pontského veku a suchozemskými plio – pleistocénnymi sedimentami.
Ohniskové mechanizmy zemetrasenia dokladajú pohybovú aktivitu na zlomoch prešmykového charakteru, t.j. násun jedného horninového bloku na druhý v hypocentrálnej hĺbke zemetrasenia okolo 10 km. Ohniskovému charakteru zemetrasenia zodpovedá aj tektonický (násunovo-prešmykový) štýl geologickej stavby s vergenciou násunov na sever. Zo širšieho geotektonického pohľadu sa zemetrasenie javí ako následok permanentného tlaku adriatického bloku dinaridných pohorí Balkánu na tektonický blok ALCAPA (alpsko-karpatsko-panónsky blok) pozdĺž záhrebsko-zemplínskeho lineamentu.
Text: K. Csicsay, A. Cipciar, L. Fojtíková, J. Madarás, Ústav vied o Zemi SAV
