Zoznam článkov
Za posledné desaťročia možno pozorovať nárast extrémov zrážok a obdobia sucha vedúce ku zmenenej dynamike odtokových procesov v povodí. Dôležitou súčasťou opatrení na zmiernenie negatívnych dopadov extrémov klímy a počasia sú vodozádržné, protipovodňové a protierózne opatrenia v poľnohospodárskej krajine. Ohrozenie územia bleskovými povodňami z extrémnych zrážok a ich sprievodnými javmi ako sú napr. erózia poľnohospodárskej…
V dvoch nociach za sebou, z 26. na 27. a z 27. na 28. februára tohto roka, sme s nádejou očakávali, že po rokoch budeme nad naším územím pozorovať polárnu žiaru. Nakoniec sa tak nestalo, vidieť ju mohli nanajvýš šťastlivci, ktorí sa z vysokých kopcov pozerali v pravý čas smerom na neosvetlený severný horizont. Nádeje v…
Pri príležitosti vyhlásenia Medzinárodného dňa geodiverzity na 41. generálnej konferencii UNESCO v roku 2021, zorganizovala Slovenská agentúra životného prostredia v spolupráci s Ústavom vied o zemi Slovenskej akadémie vied, Banskobystrickým geoparkom a Centrom geoinformatiky a digitálnych technológií pri Katedre geografie a geológie FPV UMB 6. októbra 2022 „Deň geodiverzity v Banskobystrickom geoparku“. Podujatie bolo uskutočnené na pracovisku ÚVZ SAV…
Po dvojročnej odmlke sa toto výnimočné podujatie propagácie vedy pre verejnosť uskutočnilo v klasickej podobe v piatok, 30. 09. 2022 v bratislavskej Starej tržnici. Ústav vied o Zemi SAV, v.v.i. sa tento raz zúčastnil v skromnejšej forme ako po iné roky. Bol zastúpený geofyzikálnou zložkou, Oddelením geomagnetizmu a Oddelením seizmológie. Ďakujeme všetkým zúčastneným za zaujímavé…
Masív Devínskej Kobyly v južnej časti Malých Karpát patrí medzi najvýznamnejšie paleontologické lokality nielen na Slovensku, ale aj v Európe a v niektorých ohľadoch aj na svete. Významné je hlavne obdobie mladších treťohôr, báden a sarmat, pred približne 13,5 – 10 miliónmi rokov. V mladších treťohorách (miocén) bola Devínska Kobyla súšou s polostrovným až ostrovným ekosystémom. Na základe zistených fosílnych spoločenstiev možno…
Tím slovenských výskumníkov sa po 11 rokoch opätovne zúčastnil na geofyzikálnom meraní na približne 5000 rokov starej mohyle v Boyne Valley v Írsku. Súčasťou výskumného tímu na známej mohyle Newgrange boli Pavol Zahorec a Ema Nogová z ÚVZ SAV, Roman Pašteka z PriF UK a Juraj Papčo zo SvF STU, ktorí počas niekoľkodňového merania vykonávali…
Slovenská geologická spoločnosť pravidelne oceňuje významné geologické práce. V tejto súťaži ocenenia za najlepšiu geologickú prácu z rokov 2018–2021 získali aj publikácie pracovníkov Ústavu vied o Zemi SAV. V prvej kategórii „Vedecké práce autorov bez vekového obmedzenia“ je ocenenou prácou publikácia: SOTÁK, Ján** – ELBRA, Tiiu – PRUNER, Petr – ANTOLÍKOVÁ, Silvia – SCHNABL, Petr – BIROŇ, Adrián – KDÝR, Šimon – MILOVSKÝ, Rastislav….
V piatok 27. mája 2022 vychádza na Slovensku nová poštová známka s vedeckou tematikou. Venovaná je 150 rokom vedeckých pozorovaní Zeme. Známka má nominálnu hodnotu dve eurá. Motívom na obálke prvého dňa (FDC) sú Helmholtzove cievky, ktoré sa používajú na eliminovanie zemského magnetického poľa. Autorom výtvarného návrhu je akad. maliar Ľubomír Paľo. Podnetom na tvorbu poštovej známky…
Drahí kolegovia a priatelia zo Slovenskej akadémie vied, Univerzity Komenského, Univerzity Mateja Bela, Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra a všetci ostatní anonymní darcovia z Banskej Bystrice, Košíc, Bratislavy a ďalších miest Slovenska. Chceme sa Vám úprimne poďakovať za to, že ste sa nám ozvali na našu prosbu o pomoc. Srdečne Vám ďakujeme za poskytnutú finančnú, materiálnu a medicínsku podporu a pomoc…
19. mája 2022 sme na pôde Ústavu vied o Zemi SAV v Bratislave po vyše dvoch rokoch privítali mladú generáciu, konečne už aj naživo. Okrem vedeckej práce je potrebné rozvíjať a udržiavať aj kontakty s verejnosťou, najmä žiakov a študentov a prispievať tak k popularizácii geovied aj v učebnom procese. Prvou návštevou po vynútenej pandemickej…